20140914

.romania roadmania #1

vybrali sme sa do Rumunska, neviem prečo ale vždy sme tam chceli ísť. Po tom ako sme opustili našu rodnú hrudu, prešli cez celé maďarsko ocitli sme sa v krajine Draculu alebo aj Dunajskej delty. Plán cesty bol úplne premyslený, prepočítaný a optimistický. My sme však aj tak nakoniec všetko zmenili. Prvou zastávkou bol Temešvár, kde bola moja milá kamoška na kultúrnej stáži. Je to veľmi pekné mesto, preteká cezeň hnedá rieka na ktorej je most postavený z plasotvých fliaš, je plné jednosmeriek ale hlavne je veľmi príjemné. Večer vám odporúčam vám navštíviť Cuib d'Arte (pije sa tu white russian), ale keď sa nebudete vedieť rozhodnúť dajte si Timisoerana pivo, lebo okrem toho, že v Temešvári zasvietila prvá lampa verejného elektrického osvetlenia v monarchii presne 12. novembra 1884, tak mu rumuni radšej pripisujú prvenstvo vo výrobe piva a tiež prvej továrni na spracovanie tabaku. Dominantou mesta je pravoslávny kostol, ktorý sa oplatí nevynechať, okázalá výzdoba a množstvo malieb vám vyrazia dych. Určite by ste si všimli, že v Rumunsku sa vyskytuje podozrivo veľa praclíkov, neváhajte a ochutnajte, ja som nemala za celých 10 dní dosť! Po rumunsky sa volajú Covrigi a výborné majú v Gigi. Zo severozápadu sme sa na ďaľší deň vybrali do Bukurešti, cez Huneodaru, kde bol jeden z potencionálnych Drakulových hradov Corvin´s Castle. Bol tam ževraj väznený Vlad Țepeș ktorý slúžil ako predloha Draculu, ale ja v tom mám taký mišmaš že koniec. Neskôr sme pokračovali do Bukurešte cestou 67C známou pod názvom Transalpina. Pre priblíženie je to ako keby ste prechádzali cez Chopok, zo severu na juh, autom. Na začiatku veľká priehrada, kľukatá cesta lesom, náhodná krava, zosunutý svah alebo zrazu neupravená kamenná cesta. Vrchol sme dosiahli keď zapadalo slnko, najkrajšie svetlo sa nám odrážalo v nádobke od horčice, cibuľka a slanina musí byť aby to bolo správne prkienko. Vonku bolo asi sedem stupňov. Do Bukurešte sme dorazili neskoro v noci, navigácia nás oklamala a rumunská krajina s minimom diaľnic tiež. Hlavné mesto nás na druhý deň privítalo horúcim počasím a ďalším členom posádky, tiež megalomanstvom vo veľkom štýle ale o tom už nabudúce. Mix fotiek je od Daniela a Michala.
A áno preventívne sme si dali dolu disky z kolies, aby sme zapadli do lokálneho koloritu.

20140909

.bau bau bauhaus

ak vás ako tak zaujíma architektúra, tak ste už určite vo svojom živote postrehli slovo bauhaus, a možno aj máte jasnú predstavu o tom čo to znamená. Ak si myslíte, že to je kríženec hornbachu a baumaxu tak radšej čítajte ďalej. Aj keď som prečítala len jednu tenkú knižku tak viem, že Bauhaus bola škola, a tá vznikla po prvej svetovej vojne v roku 1919 nemeckom Weimare. Ale nebola to škola architektúry ako ju poznáme dnes, bauhaus v sebe spájal remeselnú zručnosť cit pre umenie a až potom ako študenti zvládli toto mohli sa pustiť do architektúry. Po niekoľkých rokoch ju však zatvorili, a ona sa presunula, áno do Dessau a tam sme sa boli pozrieť my. Budova umeleckej školy bola realizáciou Waltera Gropiusa prvého riaditeľa, jeho pokračovateľom bol pred uzavretím v roku 1933 aj Ludwig Mies van der Rohe. S hnutím a školou bauhaus sa rozšírila moderná architektúra, používanie ocele, betónu a skla a tiež sériová výroba nábytku. Išlo im hlavne o funkčnosť, krásu, technický a estetický účinok. Všetky objekty v Dessau patria do svetového dedičstva Unesco. okrem školy sme si pozreli, Domy majstrov, Paula Klee, Laszla Moholy Nagya, Vassilija Kandinskeho no býval tam všelikto. Je to veľmi pekná ulica (ale akurát nám došiel film a nemali sme náhradný tak si to musíte ísť pozrieť naživo). Pri rieke je krásna funkcionalistická reštaurácia Cornhaus, a v meste nenápadná Emploment office. Nestihli sme viac lebo sme hľadali v meste kebab do ruky a dm-ku. Ja som väčšinu času len zatajovala dych a neverila vlastným očiam ako budova odolávala vojne, a zanedbávaniu rôzneho charakteru. Je celkom zázrak, že prežila nacistov aj komunistov. Tiež ma potešil fakt, že funcionalistické diela nemusia byť niekedy úplne funkčné, hlavne keď vám peče slnko do ateliéru. Ale ten pocit, že niečo, čo som videla dovtedy len v knižkách a na obrázkoch sa zrazu predomnou zjaví a je to skutočné je na nezaplatenie. Máte to tak aj vy?


20140908

.we are melting

prázdniny odplávali, leto sa premieňa pomaly na jeseň, ale ja mám ešte zopár letných príspevkov v zásobe... naše festivalové hranice nás baví posúvať stále ďalej a ďalej, tento rok sme sa vydali týždeň po pohode aj do nemecka na MELT!, ktorý nás už dopredu zabil svojim line-upom. Milujem festivalovanie, a toto bola zatiaľ čerešnička a najväčšia party na akej som kedy bola. Cesta do nemecka v našom mini cliu ubehla zábavne, z čiernej audiny, ktorá nás prenasledovala do najzašitejšej uličky sa vykľuli dievčatá rozdávajúce redbull a ja som so svojim mužským štvorčlenným háremom bola jednoznačne v bezpečí. tancovanie vo vode, celodenné spanie pri jazere, polnočný falafel, a techno, techno a techno. vedela by som žiť na takejto festivalovej planéte navždy. na nemcoch sa mi veľmi páči ako si skrášľujú svoje krátkodobé obydlia, náš sused, si doniesol muškáty v kvetináčoch a lampióniky na solárny pohon, a ak ste nepartyovali 24/4 tak ste sa okolo desiatej budli po troch hodnách spánku do božského ticha - žiadne hovno. Bola to jednoducho krásička. A miesto konania? Ferropolis, uprostred jazera Gremmin je živým múzeom techniky a súčasťou industriálneho dedičstva. Pre niekoho kto je zvyknutý na festivalové letiskové pláne to musí byť neuveriteľné, na druhej strane som si uvedomila že na Pohode nás veľmi zhýčkali, veľa vecí, ktoré sú pre nás na najväčšom slovenskom festivale samozrejmosťou v zahraničí vôbec bežne neexistujú. Atmosféra je skvelá, a nohy vás od tancovania bolia ešte týždeň. Ja dávam Meltu veľký palec hore, ľutujem že som sa naň nevybrala skôr ale už viem, že za festival s takymto line-upom sa oplatí zacvakať viac. A fakt, že Grafenhainichen sa nachádza 20 km od Dessau - centra Bauhausu beriem len ako zlatú hviezdičku. Ale o tom snáď nabudúce v architektonickom okienku
Ako ste na tom vy? Chodíte na zahraničné festivaly? Koľko ste ochotní zaplatiť za takýto zážitok?